Cesta čarodeja

v piatok pridám ďalší príspevok o to čo, sa stalo vo svete.

Každý piatok budem pridávať ďalšiu časť príbehu. Ale pokiaľ nemáte záujem tak ani ja nie a pokiaľ to tak bude ustane celkovo moja aktivita. Tak mi daje vedieť.

Uloha je : Napíšte mi ako by som sa ja mohol posunúť na ďalší rank (je to aj podmienka)

Aby ste nepovedali že, s vami nespolupracujem. Dostávate úlohu : Napíšte návrhy ako ja môžem vyučiť na ďalšiu úroveň. To je aj nepísaná podmienka.

Určite viete že, nemám kúpenú túto stránku ale, môžem ju používať za zobrazovanie reklám tak ich ignorujte.

no tak sme si oddychli a tera hrr na to v pripade zaujmu piste co kedy a kde

Dlhsie som tu nebol no nebolo to mojou lenivostou. clovek si na par meciacov zdriemne a uz je to fopa. rad by som sa rozbehol nanovo len to bude asi trochu lroblem som trocha spomaleny ale snat to nejako zvladnem. tak napste co a ako dalej.

Počas pochodu nezmerne dlhými chodbami počujete často hlasy dávno zabudnutých duší, ktoré podľa vašeho duchológa nič neznamenajú. V jednej časti sa však započujete vtieravý sípavý hlas. Nie je to hocijaký hlas. Každé jeho slovo vám prináša husiu kožu a to aj u ľudí ktorý sa ničoho neboja. Čo je, ale najprekvapujúce je to, že je v Lukasovich očiach odráža nevyslovitelný strach ... "Áno pane už idú k vám. Áno a je s nimi aj ten, ktorý nám tak ublížil. Máme radosť aj odrodené mláďa prichádza. ÓÓÓ spravíme privítanie na jeho počesť. Áno pane pustíme ich dnu." ... Keď hlas dokončí svoj monológ stratí sa opäť tak ako prišiel. No strach, ktorý priniesol ostal a Lukas od vtedy prestal komunikovať. Strach mu nedovolí vydať ani hlásku ....

Vybrali s ste sa na túto misiu ako silná zostava. Dariel rýchlo preskúmava terén a pre Lilianiným svetlom všetko skazené a zlé zalieza do svojich ukrytou. No aj napriek tomu sa točíte v kruhu. Niet divu že sa tri výpravy pred vami vrátili s prázdnou. Chodby sa zdajú rovnaké a len podľa druhotných znakov sa orientujete v teréne. Druhý deň ste nútený začať kresliť mapu a dúfate ,že sa vám zvyšné 3 dni podarí zmapovať aspoň časť týchto chodieb...

Tento deň sa zdal ako každý iný, no niečo nebolo v poriadku. Všetci cítili divné vibrácie aj keď to na magickej škole nie je nič zvláštne. No zvláštna hmla povaľujúca sa po chodbách všetkých prekvapila a keď sa niekto pokúsil pozrieť von cez okná nevidel viac ako pol metra do diaľky. Občas sa ozval náraz do strechy od okolo letiaceho draka alebo iného zvieraťa. Ani Ramanor učiteľ elementálnej mágie si s tajomnou hmlou nevedel dať rady, ale keďže nespôsobovala otravu ani nič iné, tak sa rozhodli ju ignorovať.
Darielovi, vedúcemu hradu to však stále vŕtalo hlavou.

Podvečer, keď sa začalo úplne stmievať sa ukázalo čo celý deň cítili ľudia na hrade...

Všetko odrazu všetko prehlušil zvuk prudkého vetru, ktorý bral zo strechy uvolnené škridle a vo víre ich rozbíjal o strechu. Okrem toho sa vietor preháňal aj po chodbách a v knižnici spravil neuveriteľnú paseku. Všetko však rázom ustalo tak rýchlo ako aj začalo. Hmla bola preč a všetko bolo zase v poriadku, teda až na to že v jedálni sa objavilo 20 postáv v mágskych rúchach. Stredne vysoký na krátko ostrihaný bloňďák v šedom rúchu zo zlatým vyšívaním sa hlboko uklonil a prehovoril veselým hlasom.
"Som Furimaru Orik, pre kamarátov Fú. Som zastupiteľ veternej školy a toto je moja skromná trieda mladých učňov. Rád by som hovoril z vašim vedúcim" ...

(tento príspevok zaradil všetkých nových hráčov do dejovej línie, takže od teraz svoje úlohy môžete plniť aj v spolupráci z inými hráčmi a nehráčskymi postavami.)

Pre Baldurra

Niekoľko nocí po úspešnom návrate z misie, tvoj spánok prestáva mať váhu. Noc čo noc v sne prechádzaš cez dlhé jaskyne až po temnú miestnosť preplnenú labyrintom z políc na ktorých sú stovky kníh. Nasleduješ známi hlas ,no nevieš komu patrí. Keď dôjdeš do miesta, kde vieš, že je stred tohoto labyrintu, tak sa stretneš s osobou ktorej patrí tento hlas. Osobou s tvojej minulosti... no vždy sa prebudíš a nepamätáš si komu hlas patril. Okrem toho sa zobudíš ako by si naozaj tú vzdialenosť prešiel. A po 2 týždňoch, čo sa tento sen opakuje sa to rozhodneš riešiť lebo už strácaš silu kúzliť...

Počas bežného dňa sa odrazu strecha hradu otriasla pod ohlušujúcou ranou. V škole zavládol všeobecný chaos,ale nie zo strachu, že sú napadnutý, ale zo zvedavosti čo sa deje. Všade sa ozýval rev zápasiacich drakov. Žiaci aj učitelia nadšene sledovali súboj modrého draka zo striebristým odleskom a o čosi väčšieho krvavo červeného draka. Nakoniec však modrí drak premohol svojho súpera a z krvavou papuľou víťazoslávne zareval. Žiaci vedeli, že prišiel pán hradu...

Po necelej hodine bol zvolaný rýchly nástup v stretávacej sieni. Kde sa Dariel oblečený so svojho klasického rúcha ujal slova.
" Zdravím vás všetkých. Dlho sme sa nevideli a vidím, že sa aj mnohé pomenilo. Vidím, že ste poniektorý dospeli a odviedli na sebe kus práce. No ak si myslíte že doteraz to bolo ťažké je načase sa spamätať. Vraciam sa z ďalekého kraja a prinášam zlé zvesti o prichádzajúcom vojsku ktoré časom neobíde ani náš hrad. Musíme sa naplno pustiť do práce a zachrániť čo sa dá iba to je naša nádej na budúcnoť ..."
Tak zakončil svoj prejav a rozrušený študenti pomaly odišli za svojimi povinnosťami.

Pre Balldura

Jeden deň keď si študoval vo svojej pracovni sadol ti na knihu nočný motýľ, s ktorým si sa už stretol pred tým. Na jeho krídlach si našiel správu. „Prídem do spoločenskej miestnosti dnes okolo polnoci zvolaj všetkých. Dariel. P.S neublížte motýľom“. Potom motýľ odletel. Samozrejme si poslúchol a zvolal zhromaždenie.

Pre všetkých

Všetci ste sa zhromaždili v hlavnej miestnosti a očakávali ste príchod pána hradu. Zdalo sa že Dariel svoje slovo nedodrží, no päť minút pred polnocou sa začalo niečo diať. Cez veľké okná prilietlo niekoľko nočných motýľov a v tesnej blízkosti pristálo na pódiu. Chvíľu ostalo šokované ticho a všetci ste čakali čo bude nasledovať. Odrazu sa začalo ozývať šumenie 100 krídel a do miestnosti vtrhol veľký húf nočných motýľov. Chvíľu lietali ponad hlavy prizerajúcich a potom si to namierili ku ich druhom sediacim na pódiu. Točili sa v pravidelnom vzorci a vy ste si všimli, že to vyzerá ako by oblietavali nejakú postavu. Postupne sa tá postava stala skutočnejšou a vy ste rozoznali Dariela v jeho klasickom rúchu. Keď sa úplne zhmotnil zvedavo sa začal obzerať okolo seba. „Som rád že vás zase vidím aj keď sa mi zdá, že vás je menej a nevidím nikoho nového.“ Usmial sa a vy ste si po prvý krát všimli vrásky na jeho čele. „ Ak si myslíte, že tu ostanem bohužiaľ tomu tak zatiaľ nie je veci sa nevyvíjajú tak ako som plánoval a ja som nútený ostať ešte nejaký čas na bojisku. Je však možné ma v takejto forme zavolať kedykoľvek to bude nutné. Môj brat Syndariel tu nechá pár svojich krásavcov a ak na ne prehovoríte. Správa sa donesie až ku mne a a vy si budete môcť správu prečítať na motýlich krídlach. Využívajte to ale iba v nutných prípadoch, preto, že toto kúzlo je náročné na energiu. Najbližšie sa budeme takto môcť pozhovárať až zajtra a ak nebudem hneď odpovedať majte trpezlivosť vojna nepočká. Rád som vás znovu videl.“ Dopovedal a húf motýľov sa znovu rozpŕchol a vyletel oknom, no par jedincov zostalo v miestnosti. Dariel najprv tam chvíľku stál a tváril sa rozpačito ale potom pomaly vybledol, až zmizol úplne.

Plný obáv ste vyrazili na cestu. Eivem vás pomocou portálu preniesla na miesto ktoré podľa záznamov malo byť najbližšie ku Kilionskemu hvozdu. Záznami ako sa ukázalo neboli až také presné. Po niekoľkých hodinách hľadania v hmle ste dorazili ku okraju. No hvozd nevpustí každého . Existuje jedinečná cesta ktorou sa dostanete za okrajové blasti inak blúdite. Na vaše šťastie ste našli po chvíli prvý zo znakov popísaných v zázname. Nasledovalo dlhé hľadanie ďalších (úloha č1) a potom sa pred vami otvoril vnútorný kruh hvozdu, no až tu začalo ozajstné nebezpečie. Pomaly a ostražito ste postupovali hustím lesom v ktorom aj počas dňa nesvietilo slnko, takže ste rýchlo stratil pojem o čase. Stret s prvými obyvateľmi bol nečakaný a prudký.(úloha 2) malý humamoidi podobný opiciam vás zasypali sprchou kameňov. Tento súboj ste vyhrali a pokračovali ste ďalej. Druhým obyvateľom lesa bol malý lesný drak(úloha 2), ktorý vás prekvapil úplne nečakane, no ani on nepredstavoval hrozbu. Ďalší stret bol z lesnými trolmy(úloha 2) a piknickými bojovníkmi (úloha 2) (primitývny národ vládnuci lesnou mágiou.) pri poslednom boji došlo k tomu, že ste zapálili a inak usmrtili pár stromov. Takže hvozd poslal strážcov lesa, entou(úloha 2), ktorý ako ste zistili boli poškoditelný mágiou len veľmi málo. Enti vás zatlačili na ústup no počas ústupu vás jeden z vás zradil (úloha 3) a nechával stopy aby vás dokázali nepriatelia. Boli ste nútený utáboriť sa, lebo niektorý už nevládali ani stáť. Z nepríjemného pocitu sa vykľulo prepadnutie. Nepriatelia podobný pavúkom (úloha 4)vás doslova zasypali. Nedokázali ste sa ubrániť takej presile . V poslednej chvíli sa objavil Mikormon, miestny šaman a zahnal (bez toho aby niekoho z nich zranil – čo ho činí podozrivého zo zrady) všetkých ostávajúci. Pavúkom podobný nepriatelia ale pri boji používali aj jed takže väčšina z vás ostala ležať. Mikormon privolal pomoc, ktorá vás odniesla do ich tábora, kde ste sa prví krát stretli zo záhradníkom, ktorého ste hľadali. Ten povedal tým čo ostali stáť na nohách aké rastliny je treba hľadať aby ste neutralizovali jed (úloha 5). Nášli ste ich a zachránili tých čo sa dali zachrániť. Potom Balldur v mene celej vašej skupiny požiadal záhradníka o to aby sa k vám pripojil, no on mal jednu podmienku...

Jedného dňa Balldur, vo svojom temnom rúchu, so znakom Jashinu na hrudi a kapučnou na hlave vošiel do Coldheardovej komnaty. Ruky mal ako obvykle schované v opačných rukávoch rúcha, krutý pohľad modrých očí na Coldheardovi. Vystrel sa do svojej plnej, vyše dvojmetrovej výšky a pokojným hlasom začal.
"Dlho som uvažoval o Tvojej výzve. Sám som nad takou voľbou boja s Tebou uvažoval. Ale máme tu pravidlá, dané Darielom. Minimálne, kým sa nevráti duel sa nekoná a druhá vec, pochybujem, že niečo aj napriek tomu bude. Hľadal som možnosť, no smrť jedného z nás je príliš možná. Ty si zameraný na zabíjanie a moja voľba kúziel je tiež zabíjacia, plus proti meču Ťa tiež nič neochráni. Preto si myslím, že veľmi dobre chápeš, že duel medzi nami je zbytočne podstupovanie priveľkého rizika. Takže hádam rozumieš, že je to iracionálne takto hazardovať. Ale vedz, že si tejto možnosti od Teba vážim. Prezatiaľ, zbohom." mierne pokynul hlavou na pozdrav, ako má vo zvyku a pokojne odkráčal preč.

Jeden deň za tebou zašiel Coldheard a uklonil sa ti na pozdrav. Potom začal svojim kľudným vyrovnaným hlasom.
"Počas problémov na tejto škole som v tebe spoznal súpera preto by som ťa rád vyzval na súboj aj napriek tomu, že temný majú zakázané duelovať. Sme obydvaja mentory takže to zvládneme bez porušenia pravidiel. Liliana sa sľúbila že nám dohliadne na súboj. Prímaš teda moju výzvu? Ak áno stačí prísť ja budem čakať." Potom sa uklonil a pomaly vyšiel z miestnosti.

Situácia sa ustálila a tí ,čo boli zasiahnutý kňažkynou mocou sa už dali nejak dohromady, Okrem Serpensa, temného elfa, ktorý si bude musieť zvyknúť na trvalú slepotu. Takže sa všetko pomaly rozbieha nanovo. Jediné, čo robí problémy sú liány na boku magickej knižnice, čo sú také drzé že sa nasťahovali do poličiek okolo okien. Tým aj vyvstáva potreba záhradníka.No inak ide všetko v pohode, aj keď už dlho nedostávate správy od Dariela a to začína niektorých znervózňovať...

Kňažka po pár protestoch súhlasila, že opustí hrad. Pred odchodom však zvolala v stretávacej miestnosti poslednú poradu. Boli ste požiadaný aby ste sa zúčastnili. Pár vedúcich však chýba. Čo je zvláštne. Kňažka pre vás predstúpila a začala.
"Chcela by som sa s vami rozlúčiť a aj keď som sa tu príliš nezdržala, podarilo sa mi obrátiť pár z vás na pravú cestu. Dám vám možnosť ísť so mnou a viem vám zabezpečiť rýchle stúpanie po stupňoch kúzelníkov. Nebudete sa môcť nikdy vrátiť sem na hrad a ani sa z nikým z týchto ľudí už nestretnete. No bude vás viesť vaša viera, ktorá vám zabezpečí bohatý a spokojný život. Kto teda chce odísť som mnou nech sa prihlási teraz a ja vám sľubujem, že vám nik nebude brániť." Po chvíli sa zodvihlo 10 rúk. Kňažka spokojne prikývla a pokynula svojim kňažkám aby odprevadili prihlásených ku teleportačným kruhom. Potom sa poďakovala a odišla. V miestnosti sa najprv rozhostilo ticho a potom začali niektorý radostne výskať a okato sa radovať... Tento deň ste videli Saforpínsku kňažku naposledy a aj niektorých svojich kamarátov.

O niekoľko dní neskôr ako si Lady zadal úlohu nájsť významy jednotlivých rún ste sa stretli v knižnici. Pokývala hlavou, že našla čo bolo treba a podala ti lístok. Stretli by ste sa v tvojej izbe ale ani jeden nemáte chuť počúvať ten krik, ktorý by sa spustil. Otvoril si lístok a ona sa zatiaľ vzdialila. Na tom lístku bolo: "Našla som ich, niektoré bolo celkom ťažké vypátrať, dokonca si myslím že ani Eiven nie sú tak úplne známe. Asi ich našiel Dariel v niektorej zo svojich knižiek. Naštastie tie čo si mi dal sa dali nájsť aj keď som musela žmurknúť na pár mojich známych. Ale prejdem k veci. Sú to runy spôsobujúce silné bolesti a jedna z nich dokonca prudké vnútorné krvácanie. Idem do toho. Nech je to premňa za mňa aj démon ale toto by som nepriala nikomu. Mám ešte jednu spolužiačku, ktorú potajme učím a keďže potrebujem pomoc aspoň 1 s tvorivou mágiu beriem ju zo sebou. Sme pripravené vyraziť len nám daj vedieť ale treba vyriešiť že sme obidve ženy takže keď pôjdeme do Darielovej pracovne začne to vrešťať. Skús to nejak poriešiť a daj mi vedieť. S Pozdravom Lady."

Na škole sa dejú divné veci od kedy tu začala vyučovať Saforpínska kňažka. Pohrešuje sa niekoľko študentov a nik nevie kde sú. Podľa jej slov pravdepodobne zablúdili a nevedia nájsť cestu spať. Dali by sa nájsť pomocou Noxvilla, no ten sa tieš niekde stratil. Saforpínska kňažka odvádza dobrú prácu pri vyučovaní má však netradičné metódy. Používa paličku ktorá zosmiešnuje žiakov a nemí im dočasne hlasy, hlavu, končatiny do róznych velkosí a hĺbok. No skoro každý svetelný mág dosiahol ďalšieho levelu. Vraj pre našu ochranu tu Saforpínska kňažka nechala odkaz v podobe svojho ducha ktorý chodí po chodbách a kontroluje či je každý vo svojej izbe. A ak sa pokúša vojsť nejakto do izby z majiteľom opačného pohlavia odrazu sa pred ním objaví obraz kňažky a spustí nárek podobný kvíleniu Bachee. A to nie je ani zďaleka všetko napr. zmyzlo niekoľko učebníc temnej mágie a keď niekto povie vulgatizmus tak dostane slabú ranu energiu ... A ona o tom nič nevie (aspoň to tvrdí)...