1. Mágska vojna
1. Mágska vojna prebiehala na sklonku 1, tisícročia. Jej podnetom sa stalo postupná neschopnosť oddeľovania nových vlákien. Mengir si uvedomoval, že jediná možnosť je začať rozdeľovať ich. No to sa samozrejme nepáčilo ich nositeľom. Väčšina ale chápala nevyhnutnosť šírenia mágie preto sa pridali na stranu rozdelenia. Tí čo sa postavili proti tomu boli zástupcovia Megamágov. Čo je ironické preto že práve oni prišli na to ako v jednom tele nazhromaždiť všetky vlákna. No pohltila ich moc a oni sa nemienili vzdať bez boja.
Prvé boje začali prebiehať pozvoľne. No po pol roku sa rozpútala vojna. Najmä preto že sa prišlo na to, že keď sa vlákno rozdelilo na 12 častí jeho pôvodný nositeľ nie len že prišiel o väčšinu moci, takže sa musel naučiť ju nanovo využívať, ale tak isto ho pripravila o dlhovekosť a niektoré aspekty mágie. Malé mágske školy padli ako prvé a tí čo prežili sa stiahli do centier výučby. Ale ich moc sa nemohla rovnať moci zástupcov školy Megamágov. Boli tam aj ďalšie problémy. Dedenie klasického vlákna prebiehalo pomaly, pretože bolo prenášané na niekoho kto sa narodil a ten musel s týmto vláknom vyrásť a naučiť sa ho používať. Ale Megan nejak prišla na to ako ovládnuť všetky prvky, čo jej dalo väčšiu moc ako samotnému Mengirovi, ktorý sa vzdal svojej božskosti. Spravila tak isto to, že už ak nejakého Megamága niekto zabil, jeho dar sa preniesol na dospelého čakateľa. Na jedného Megamága pripadalo tak 1000 mágov, no ako sa zdalo to im nerobilo žiadne starosti. Na druhú stranu Mágovia sa nedali vyhubiť pretože sa ich vlákno,vďaka Mengirovému kúzlu, stále rodilo v novom jedincovi. Po približne 100 rokov trvajúcich bojov ostalo už len niekoľko Megamágov. Tí však ovplývali už takou mocou že nemali prakticky obmedzenie. Ani 1000 mágov nezahubilo jedného Megamága. Takže neostávalo nič iné ako to, že musel Antimon (ako si vtedy hovoril Mengir) prísť na nejaký nový spôsob boja. Dostal sa medzi nepriateľov a tí ho vďaka jeho božskému kúzlu nespoznali. Keď zistil ako spojiť všetky prvky dohromady, podviedol megamágov. Uvedomil si však, že nie je tak úplne schopný ich poraziť. Pripravil sa a v deň, ktorý sa dodnes oslavuje ako sviatok zrodu sveta, vytvoril mocné kúzlo. Premiestnil školu megamágov mimo reality a spomalil v nej čas 1:1 000 000 000 000. No ani sám ešte netušil čo spôsobil. Áno jeho kúzlo uväznilo všetkých Megamágov ale bolo tak silné, že vytrhlo aj pás normálneho sveta. Takže v zlomku sekundy zmizol kus hôr prastarý hvozd Salfónus, neslávne mesto Pal- ad – ín sídlo prvého paladina a íné. Mengir bol smutný s toho, že to takto dopadlo ale vedel, že ešte musí dokončiť poslednú vec. Preto vztýčil Dračiu vežu, ktorá bola akoby náhrobkom tým, čo ostali v oddelenom svete. Ak niekedy niekto túto vežu zničí, zlomí to jeho kúzlo. Čo boli pre neho zadné dvierka, ak by niekedy prišiel na to ako sa vysporiadať z megamágmi. O tom však vedel iba on. Vtedy pocítil, že dosiahol svojich hraníc a jeho telo sa začalo rozpadať. Posledné, čo videl bola tvár jeho kamaráta. Spokojne mohol odisť preto dovolil aby Smrť jeho dušu odprevadil na druhý breh. Mengir však netušil, že nebol jediný kto si nechal zadné dvierka...
